Když nebloguji: Dot Surly

Krásný víkend, blogeři! Ať už v bláznivém květnu nasazujete zimníky a vyrážíte na konečně otevřené sjezdovky, nebo po skříních lovíte bikiny a jdete se slunit k vodě, nezapomeňte mrknout na to, co o sobě prozradila Dot Surly, kterou už všichni trošku znáte – ale určitě ne takto.

Zdravím,

moje meno je Dorota, no na blogu si hovorím Dot Surly. Skrátene Surly. Už ma môžete poznať z rubrík ako Ptejte se, prípadne Kluboviny.

Niekto ma možno pozná aj z osobného blogu (sloboda-slova.blogspot.com), na ktorom sa snažím písať o mojich najväčších záľubách.

Jedným z nich je čítanie, čo sa síce za posledné roky skresalo na minimum. No v dobách lockdownu, akoby som znova objavovala čaro knižiek. Najmä takých tých fantasy a young adult.

Asi si hovoríš: „Táto rubrika sa volá, Když nebloguji. Tak prečo vykladáš o čom bloguješ?“

Odpoveď je jednoduchá.

„Príbeh.“

Žijem ním. Zobúdzam sa i líham s ním. Je so mnou od čias detských, keď som sa ako zlodejka zakrádala po hradných rímsach a prenasledovala skupinu hrdinov z obľúbeného filmu, aby som od nich ukradla nejaký artefakt. Ako som sa skrývala nech ma neobjavia.

Tak by som mohla pokračovať do aleluja a ešte kúsok.

Až po súčasnosť, keď sa viac, či menej (skôr menej) úspešne snažím smoliť poviedky do súťaží.

Ak niečo píšem, tak to nerobím, pretože sa nudím. Píšem (resp. skôr fantazírujem nad príbehmi) pretože si neviem predstaviť, že by som to nerobila. Smiech.

Aj keď asi nebudem spisovateľský materiál, ale skôr grafoman. No myslím si, že aj také to „grafomanovanie“ sa dá považovať za koníček. Príjemný koníček.

Čoskoro túto záľubu budem študovať na VŠ. Ak budem veľká, tak sa totiž chcem dopracovať ku kariére jazykového korektora.

Okrem filozofovania o nesmrteľnosti chrústa, sa obzvlášť rada učím. Ani nie pre ten výsledok, ako pre samotný proces učenia sa. To síce často vedie k záveru, že niečo začnem a potom to nedokončím.

Nový tanec, jazyk či cvik.

Dosť dlho sa ma však drží samoštúdium online marketingu (aj keď som len na začiatku cesty), zisťovanie či by ma bavil kickbox, ak sa dá tak cestovanie a samozrejme korčuľovanie.

Na ľade, či na asfalte. Na čepeli, či na kolesách.  Na inline alebo retro dvojradovkách. To je celkom jedno. Ani v jednom zvlášť nevynikám, no bavia ma všetky.

Azda takto by som sa opísala v drvivej väčšine sfér môjho neblogerského života. Ako amatér. Nadšený amatér.

A co vy? Pojďte do toho a podělte se s námi o vaše radosti a zájmy! Příspěvky posílejte na klub.blogeru@gmail.com. Těším se na ně :)