Stránky

▼

středa 26. srpna 2020

Úvodník: Nikky

Ani týždeň neubehol od poslednej besiedky a už sa opäť vídame. Ako ten čas letí! 
Dnes sa nám predstaví majiteľka zbierky bábik a vášnivá skladateľka puzzle s dušou básnika. Privítajte Nikky. 


Ahojte virtuálny priatelia,
začnem menom, čo je asi celkom logické. Volám sa Veronika, ale som celkom povďačná, keď to skrátite na Nika. Tak ma volajú takmer všetci a mne sa to páči.
Momentálne som maminkou dvojmesačného anjela, ktorý mi úplne zmenil pohľad na svet. Naposledy som pracovala v sklade s elektronikou ako skladníčka. Rozšírené modro-žlté elektro je mojou srdcovou záležitosťou, keďže ešte pred tromi rokmi som preň pracovala ako operátorka telefonickej linky pre zákazníkov a zároveň ako dispečer pre vodičov, vďaka čomu som sa spoznala so svojím mužom (poz. nie sme zobratí).
Písanie ma bavilo odjakživa, už na základnej škole som začala s básničkami.
Som tiež známa ako zberateľka bábik Barbie, ktorých mám už skutočne neskutočne veľa za tých 8 rokov. Sú už mojim tradičným darčekom na sviatky.
Milujem svoju rodinu, priateľov, hudbu , knihy a písanie. 
Tak to bude na úvod asi aj všetko :-) Prípadné otázky rada zodpoviem.




v

4 komentáře:

  1. Hanneton26. srpna 2020 v 22:20

    My zase milujeme Nikky a její osobitý pohled na svět.

    OdpovědětVymazat
  2. Chudobka29. srpna 2020 v 12:28

    Bezva, je to tu, už teď se těším na odpovědi na otázky. Tady je pár na rozehřátí.
    Co konkrétně tě přivedlo k blogování.
    Ví tvé okolí o tvém blogu nebo ho udržuješ v tajnosti?
    Je to asi hodně brzy, ale plánuješ větší rodinku nebo jen jednoho sladkého andílka?

    OdpovědětVymazat
  3. Nikky29. srpna 2020 v 14:39

    K písaniu ako takému asi vlastné vnutro, keďže som objavila na tejto doméne svoje staré veci, tak by som asi povedala, že potreba vyjadriť svoj názor a pripadne naň dostať odozvu. K blogu o zberateľstve Barbie ma priviedli iné zberateľské blogy, z ktorých sa neskôr stali priateľstvá a osobné stretnutia, za ktoré som extrémne vďačná.
    Vie aj nevie zároveň, partner vie, že mám aj "svoju" stránku s "našimi bábikami" (celkom slušne si ich adoptoval), ale o puzzle blogu, ktorý žiaľ neobnivim a osobnom blogu nemá tusenia. Zvyšok rodiny a priateľov skôr nie. Ono je to asi tak, nemám problém to priznať, ak príde na to reč, ale bežne sa nechválim, že aj blogujem.
    Planujem je na mňa enormne ťažké slovo, úprimne, ani Daník nie je plánovaný. Zo zdravotného hľadiska musíme minimálne 1,5 roka a ešte lepšie 2 roky čakať na zahojenie jaziev.

    OdpovědětVymazat